Obyvateľstvo Bulharska

V Bulharsku žije cca 7,12 milión ľudí, z toho 1140 000 žije v hlavnom meste, Sofia. Ďalšími významnými mestami sú Plovdiv (400 000), Farba (315 000), Burgas (210 000), Rusky (190000), Stara Zagora (162 000) i Plewen (140 000). Dimitrovgrad a Pleven sú hlavné priemyselné mestá v krajine.

Bulharov, rovnako ako Srbi, patria do skupiny južných Slovanov. Turci sú najpočetnejšou národnostnou menšinou (8,5%), Rumuni (2,6%) a Macedónci (2,5%). V oblasti Pirin sú väčšinou Macedónci, južne od Sofie. Táto otázka vzbudzuje kontroverzie takmer celé storočie, či sú Macedónci Bulhari, či tvoria samostatnú etnickú skupinu. Bulharsko oficiálne uznáva Macedónsko ako krajinu, ale neuznáva Macedóncov ako národnosť. Aktivisti, ktorí sa snažia politicky zorganizovať macedónsku menšinu v Bulharsku, čelia perzekúciám zo strany úradov.

Turci, ktoré sú o 800 000, väčšina z nich obýva oblasť na úpätí severovýchodného a východného pohoria Rodopy. V rokoch 1912-1940 o 340000 Turci odišli z Bulharska do Turecka, a po druhej svetovej vojne opäť opustil krajinu 200 000 ľudí. Začiatok 1985 r. komunisti vytvorili plán nútenej asimilácie zvyšných Turkov, ktorých prinútili prijať bulharské priezviská. Obriezka chlapcov narodených v islamských rodinách bola zakázaná, Samostatné islamské cintoríny boli zatvorené, veľa mešít bolo zatvorených a Ramadán bol napadnutý (mesiac pôstu). Bolo dokonca zakázané nosiť turecké oblečenie a používať turecký jazyk. Na začiatku 1989 r. proti týmto obmedzeniam sa masovo protestovalo, a po zmiernení pasového zákona 350000 ľudia tureckého pôvodu odišli do Turecka (niektorí z nich sa vrátili do Bulharska). Po páde Todora Żiwkow na konci 1989 r. mešity otvorené, a w 1990 r. bol zavedený zákon umožňujúci obnovenie tureckých priezvisk. Ž 1991 r. objavila sa možnosť výučby v turečtine na štátnych školách.

V regióne Rodopy, južne od Plovdivu žije cca 250 000 Pomaków (potomkovia Slovanov, ktorý počas Osmanskej ríše konvertoval na islam). V minulosti bolo Pomacy podrobené rovnakému procesu asimilácie ako neskorší Turci. Mimo 550 000 Veľa Rómov žije v Ružovom údolí (hlavne okolo Slivenu) a hoci komunisti zlepšovali svoje životné podmienky, bolo im odoprené právo na zachovanie svojej etnickej identity. Tri štvrtiny Rómov sa hlásia k islamu.

Na vypuknutie druhej svetovej vojny bolo cca 50 000 Židia a takmer všetci prežili vojnu vďaka odporu Bulharska proti fašistickým požiadavkám, že Židia budú deportovaní do vyhladzovacích táborov v Poľsku. Aj keď boli Židia zhromaždení v miestnych pracovných táboroch a museli nosiť Dávidovu hviezdu, nikto nebol vydaný do Nemecka. Po vojne väčšina z nich odišla do Izraela a v súčasnosti žije iba v Bulharsku 5000 predstavitelia tejto národnosti.